Slovenský jazyk – hlas nášho národa

Slovenský jazyk nie je len nástroj komunikácie. Je to pamäť, identita a duša nášho národa. V ňom je ukrytá história, kultúra aj charakter ľudí spod Tatier. Hoci sa nám môže zdať ako samozrejmosť, slovenčina je jedinečný poklad, ktorý si zaslúži našu pozornosť, starostlivosť a hrdosť.

Jazyk, ktorý sme si vybojovali

Nie vždy bol slovenský jazyk samozrejmou súčasťou nášho každodenného života. Naši predkovia museli oň bojovať. Ľudovít Štúr a jeho generácia si uvedomovali, že bez vlastného jazyka národ nemá dušu, ani silu prežiť. Preto vznikla spisovná slovenčina, preto sa rodili knihy, noviny, piesne a básne v reči slovenského ľudu.

V jazyku je zakódované naše bytie. Slovenské slová nosia v sebe mäkkosť hôr, rytmus folklóru, tvrdosť kamenných múrov aj poéziu krajiny. Nie je to len jazyk, je to spôsob, ako vidíme svet.

Hovoríme tak, ako cítime

Slovenčina má niečo, čo mnohé iné jazyky nemajú – emocionálnu hĺbku a výrazovú jemnosť. Máme množstvo podôb jedného citu, bohaté nárečia a citlivé rozlíšenie medzi tým, čo je láskavé, ironické či vážne.

Slovo "domov" u nás neznamená len miesto, ale pocit. „Mám ťa rád“ znie v slovenčine nežne, „Ľúbim ťa“ má váhu, „Milujem ťa“ je ako prísľub. Tento jazyk vie hladkať aj zasiahnuť. A preto ho treba chrániť.

Slovenčina v modernej dobe

Žijeme v čase globalizácie, internetu a anglicizmov. Cudzie slová si k nám nachádzajú cestu každý deň – do reklám, sociálnych sietí, pracovného života. No to neznamená, že by sme mali na svoj jazyk zabúdať. Naopak – práve teraz potrebujeme slovenčinu ako stabilný bod v meniacom sa svete.

Slovenčina je živý jazyk – vyvíja sa, prispôsobuje, reaguje. Ale to, čo je v nej najcennejšie – korene, štruktúra, duša – by malo zostať pevné. Je dôležité, aby sme sa nebáli používať krásne slovenské slová, aby sme nepodliehali len módnym výrazy z iných jazykov, a aby sme učili deti hovoriť, čítať a písať po slovensky s hrdosťou.

Byť hrdým Slovákom neznamená mávať vlajkou, ale aj vedieť si vážiť reč svojho národa. Hovoriť správne, čítať slovenské knihy, podporovať slovenskú tvorbu – to sú všetko malé skutky, ktoré majú veľký význam.

Aj preto vznikajú značky, projekty a iniciatívy, ktoré stavajú slovenský jazyk a kultúru do popredia. Lebo v čase, keď sa hranice medzi krajinami rozmazávajú, nás práve jazyk drží pevne pri sebe. Je naším spoločným menovateľom – od východu po západ, od detí po starých rodičov.

Slovenský jazyk si zaslúži lásku, nie ľahostajnosť

Nie je to len o gramatike, i/y alebo spisovnosti. Je to o tom, či si jazyk vážime ako dedičstvo a odkaz. A či ho chceme odovzdať ďalej – čistý, krásny, hravý a hrdý.

Lebo slovenčina nie je len jazyk. Je to hlas nášho národa.